Spoločne zahrejme ľudí na najchladnejšom mieste na Zemi

Autor: SAVIO o.z. | 19.2.2021 o 11:00 | Karma článku: 10,88 | Prečítané:  8308x

Vonkajší teplomer ukazoval -16ºC. Vôbec sa mi nechcelo ísť von, ale nemala som na výber – dcérka cez obed doma nezaspí, za to v kočíku sa jej vonku spí výborne.

Na minimálne dvojhodinovú prechádzku som sa vyzbrojila horúcim čajom, teplo som sa obliekla, nezabudla som na hrubú čiapku a zateplené rukavice. Vonku bolo jasno, slnko trochu vylepšovalo pocitovú teplotu. Vybrala som sa po tradičnej trase po cyklochodníku, z ktorého je krásny výhľad na okolité kopce. Prvú hodinu som si užívala pohľady na zasneženú prírodu, kone, sneh ligotajúci sa na slnku. Zašla som do domovej časti, kde sa dá poza domy prejsť okolo potoka. Voda zurčala, dcérka spinkala a mne začínala byť pomaly ale isto zima. Vlnené ponožky a zateplené topánky nestačili. Rúčku kočíka som dookola zvierala a uvoľňovala, aby mi bola menšia zima na ruky. Zanechala som pozvoľné tempo a pridala som do kroku, aby som sa trochu zohriala.

Milujem sneh a v zime má byť podľa mňa zima, ale musím priznať, že sa radím k zimomravým jedincom. Ako to, dokelu, zvládajú v tom ďalekom Jakutsku, kde nie je nič výnimočné, keď v zime teplota klesne aj na -50ºC? Pracujem pre občianske združenie SAVIO, ktoré vysiela misijných dobrovoľníkov aj do týchto končín sveta. Pomáhajú tam našim slovenským misionárom, Saleziánom don Bosca, ktorí sú v Jakutsku prítomní od roku 1991. Ako vyzerá ich bežný deň v Jakutsku, keď teplomer vonku ukazuje nepríjemné mínusové teploty? Každodenný život v mrazoch, ktorý tu trvá 8 až 9 mesiacov, má svoje pravidlá, ktoré sa určite oplatí dodržiavať. Záleží však od toho, aké mínusové číslo teplomer ukazuje. Zatiaľ čo miestni tvrdia, že pri -40°C je ešte absolútne bezpečné a príjemné zahrať si vonku futbal, pri nižších teplotách už ani im nie je všetko jedno. Základom prežitia je neostávať vonku dlhšie než 20 minút, nechodiť rýchlo, nedýchať ústami a už vôbec nebežať. Bez kožucha, najlepšie sobieho, ani na krok, čo platí pre dámy aj pánov. Nosiť v takomto počasí mejkap je absolútny nezmysel, keďže človeku do niekoľkých sekúnd primrznú mihalnice aj obočie. To isté platí pre okuliare. 

V hlavnom meste okrem chladu obyvateľom komplikuje život aj hmla, ktorá je taká hustá, že sa v nej dokážu stratiť aj miestni. K tomu všetkému ešte človek musí pamätať na to, aby mu nezamrzla voda v potrubí a v žiadnom prípade nesmie vypnúť motor svojho auta len tak niekde vonku na ulici, pokiaľ by ho chcel ešte niekedy naštartovať.

Tieto strasti bežného života však nie sú ničím v porovnaní s osamelosťou, ktorú tu človek zažíva počas desiatich mesiacov zimy. Mnohí z nás zistili, čo to znamená žiť v izolácii až teraz, keď vo svete zúri pandémia, ktorá prinútila ľudí z celého sveta ostať dlhé mesiace v domácej karanténe, stratiť sociálne kontakty, byť odrezaní od sveta, príbuzných a priateľov. Za múrmi svojich príbytkov ostávajú často ľudia opustení, starí a chorí, za týmito múrmi sa odohrávajú rodinné drámy aj násilie. Pre ľudí v mrazivom Jakutsku toto nie je realita posledných mesiacov, ale celého ich života. V zime, ktorá trvá deväť až desať mesiacov a slnko počas dňa ani poriadne nevyjde spoza horizontu, človek ľahko upadá na duchu a často je pre neho jedinou oporou fľaša alkoholu. 

Naša bývalá dobrovoľníčka Ema spomína: „Výjazdy do okolitých mestečiek nám okrem vrúcnych prijatí hostiteľov ukázali aj odvrátenú tvár tunajšej spoločnosti. Viacgeneračné rodiny sa tu aj s malými deťmi tlačia v zhnitých dreveničkách, nad ktorými by nejeden statik zaplakal. Alkoholizmus, nevzdelanosť a neschopnosť rozumne hospodáriť robia z ich domovov neútulné miesta, z ktorých sa už dávno vytratila láska a vzájomná úcta. Na týchto miestach patrí k bežnej súčasti života, ak niektorého člena rodiny po ceste domov na ulici bezdôvodne zavraždia, znásilnia dcéru, alebo ich desaťročný potomok z dlhej chvíle vypije fľašu vodky. O to prekvapivejšie je, keď na takýchto miestach spoznáte deti, ktoré sú slušné, dobre sa učia a majú plno energie a plánov do budúcnosti. Sú dôkazom toho, že práca s mladými má zmysel.“ 

Ani v čase najväčších mrazov nie je teplo to, čo títo ľudia potrebujú najviac. Chýba im priateľstvo, láska, prijatie a spoločenstvo. Deti a mladí v Jakutsku toto všetko nachádzajú v oratóriu u Saleziánov don Bosca. Tu môžu v teple a bezpečí spoločne tráviť čas pri hre, rozhovoroch, modlitbe. Láskavé sprevádzanie saleziánov zachránilo už nejeden mladý život od bezcieľnej budúcnosti. Aby mohli vo svojej zmysluplnej práci a službe mladým saleziáni pokračovať aj naďalej, potrebujú našu pomocnú ruku. Potrebujú zrekonštruovať dom, ktorý je často jediným miestom prijatia a priateľstva pre miestne deti a mládež. Strecha domu ťažko zvláda nápor nového a nového snehu a v priebehu najbližších letných mesiacov musí byť nutne zrekonštruovaná, inak by to hnilý krov ďalšiu zimu už nemusel vydržať. 

Z myšlienok na Jakutsko ma vytrhlo detské zamrnčanie. S dcérkou som sa vrátila do vyhriateho domova. Budú sa mať kam vrátiť nasledujúcu zimu aj deti a mládež v mrazivom jakutskom Aldane? To záleží aj od nás. Spoločne zahrejme ľudí na najchladnejšom mieste na Zemi. Verejná zbierka Tehlička nám okrem možnosti prispieť na dobrú vec toho ponúka ešte omnoho viac. Na stránke www.tehlicka.sk sa dozviete mnoho zaujímavostí o Jakutsku, nájdete tam originálne recepty a tiež perfektné hry, vďaka ktorým sa Vaše deti v čase domácej karantény aj zmysluplne zabavia. Za každý dar Vám vopred srdečne ďakujeme a garantujeme, že zahreje hneď dvakrát – nielen deti a mladých v ďalekom Jakutsku, ale aj Vás, tam vnútri, pri srdci. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Ľudia sa na AstraZenecu sťažujú najviac, odborníci ju aj tak odporúčajú

Pri AstraZenece zatiaľ nehlásili žiadne úmrtie. Očkujú ňou mladších ľudí.

Moderná krajina

Sú svetová špička, vie o tom aj americká armáda. Zostali však na Liptove

Získali trojmiliónovú investíciu.


Už ste čítali?