reklama

Ľudia v Keni oslavujú dážď tancom

Korr je miesto, kde som sa vrátila v čase. Kozičky, ťavy, putujúci pastieri, tŕňové akácie, piesok, púšť, horúce slnko, sucho, studňa ako hlavné miesto spoločenského života... Akoby som sa zrazu ocitla v Novom zákone.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Keď som prišla do Korru prvýkrát, zdalo sa mi, že som na konci sveta. Bolo to v roku 2015 a v Korre som strávila iba jeden deň. O rok na to som sa v Korre opäť zastavila iba na chvíľu, práve v čase humanitárnej krízy v dôsledku sucha. Vtedy ma šokovala vyschnutá krajina a podvýživa miestnych obyvateľov. V roku 2017 som v Korre ostala niekoľko dní a to bola návšteva, ktorá mi Korr definitívne otlačila do srdca.

Keňa je veľmi rozmanitá krajina. Má moderné mestá, ktoré niekedy pripomínajú európske metropoly, veľkolepé pohoria, zelené národne parky plné divej zveri, ale tiež púštne oblasti trpiace suchom. Korr je mestečko ležiace v púšti Kaisut na severe Kene. Cesta do Korru sa niekedy stráca v piesku, v tejto polopúštnej krajine je veľmi jednoduché sa stratiť. Na orientáciu slúžia skalné vrchy, ktoré sa kde-tu týčia nad morom piesku a spestrujú fádnu scenériu. Na prvý pohľad sa zdá, že v tejto naoko opustenej časti krajiny nik nežije. Opak je však pravdou. Táto oblasť je obývaná množstvom pastierskych kmeňov. Okrem pštrosov či gaziel sa tak z piesku vynárajú pastieri so stádami kôz a tiav, hľadajúci vodu a pastvu pre svoj dobytok. Zdá sa nemožné nájsť v tejto oblasti vodu. Ako tu môžu títo ľudia vôbec žiť?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Korr by som osobne nazvala skôr dedinou ako mestom. Pozostáva z drobných osád, nazývaných maňaty. Jednoduché tradičné domčeky sú tu vyrobené z prútenej konštrukcie obloženej látkami, kartónmi či celtou. V Korre žijú najmä dva veľké kmene – Rendille a Samburu. Majú svoj jazyk, svoje zvyklosti. Muži sú pastiermi, s dobytkom odchádzajú za pastvou aj na tri mesiace. Z tradičného postavenia žien vyplýva ich pozícia žienky domácej – starajú sa o deti a domácnosť, veľkou úlohou je zabezpečiť vodu. Voda. Pre nás taká samozrejmá vec. Patríme medzi tie šťastné krajiny, kde nám pitná voda tečie dokonca aj z vodovodného kohútika. Miestni ľudia v Korre nad tým len neveriacky krútia hlavou a neraz pripomínajú: „Voda je požehnaním.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
(zdroj: Adriana Mahdalová)

V Korre musia ženy a deti kráčať za vodou dlhé vzdialenosti. Pri studniach je vždy živo. V radoch tu stoja miestne ženy a deti a čakajú na ich príležitosť načerpať si vodu. V ťažkých bandaskách ju potom prenášajú do svojich domovov. Aj v nosení vody sa prejavuje ľudská vynaliezavosť - vodu nosia na chrbte, alebo kotúľajú bandasky pred sebou či ťahajú za sebou. Rôzne spôsoby, rovnaký cieľ. Hľadanie vody ovplyvňuje všetky oblasti ich života. V Korre síce je podzemná voda, ale má jeden veľký problém – je slaná. Slanosť vody sa okrem toho z roka na rok mení. Tam, kde je tento rok 20-percentná slanosť vody, môže byť budúci rok slanosť 40-percentná. Aj keď sa to zdá byť neuveriteľné, ľudia pijú aj túto slanú vodu a to z jednoduchého dôvodu – nemajú na výber. Spôsobuje im to však mnohé zdravotné ťažkosti. Okrem toho, aj za takouto vodou musia miestne ženy a dievčatá kráčať niekoľko kilometrov. Nie je čas na školu, dôležitejšie je nájsť vodu a priniesť ju domov mladším súrodencom. Negramotnosť je tu stále vysoká, a to zvlášť u žien.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
(zdroj: Adriana Mahdalová)

Prirodzene vyvstáva otázka – prečo nezbierajú miestni dažďovú vodu? Dôvodom je, že v Korre takmer neprší. Kedysi to tak nebolo. V minulosti sa dalo na dažde spoľahnúť, dvakrát do roka prišlo obdobie dažďov, kedy bolo možné nazbierať pitnú vodu na dlhšie obdobie. S klimatickými zmenami sa však mení aj počasie a úhrn zrážok. Korr bol jednou s oblastí Východnej Afriky, ktoré v roku 2017 zasiahlo obrovské sucho a v jeho dôsledku aj humanitárna kríza. Prvýkrát v živote som práve v Korre videla podvyživeného človeka. Pred miestnou ošetrovňou čakala na vyšetrenie v tieni na zemi podvyživená žena. Na ľudské utrpenie sa nikdy nepozerá ľahko... Miera podvýživy v Korre výrazne stúpla práve kvôli dlhodobému suchu. Vyčerpané zásoby vody a pastvy spôsobujú vymieranie dobytka, jediného zdroja obživy miestneho obyvateľstva. Minulý rok konečne zapršalo prvýkrát po 2 rokoch. Pršať začalo počas rannej svätej omše. Po omši začali ženy a deti od radosti tancovať v daždi pred kostolom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Drsná príroda komplikujúca život miestnych tu ukazuje aj svoju nežnú stránku. Spoznala som ju v hlbokom tichu púšte, červených východoch slnka, v krištáľmi rozžiarenej nočnej oblohe, v koncerte cikád, v modrých pierkach a speve liskavca či rannom vánku. Život tu pomaly plynie vo svojej jednoduchosti. V Korre vládne vše objímajúci pokoj. Napriek mnohým problémom sa miestni ľudia nezvyknú sťažovať. Sú vďační za každú kvapku vody, za každý úsmev, za každú pomocnú ruku.

Obrázok blogu
(zdroj: Adriana Mahdalová)

Oázou pre miestnych ľudí v Korr je misia Saleziánov don Bosca. Je tu kostol, škôlka, základná škola, ošetrovňa, ihrisko, ale aj studňa, kam ľudia prichádzajú načerpať životodarnú vodu. Ľudia sú tu skromní a majú v sebe nefalšovanú pokoru. Silným momentom pre mňa bolo stretnutie s univerzitnými študentmi z Korru. U saleziánov získali základné vzdelanie a pomoc vyštudovať na strednej škole, ako aj podporu pri univerzitnom štúdiu. Sú to múdri mladí ľudia, ktorí si uvedomujú význam vzdelania v ich životoch. Študujú právo, ekonómiu, veterinárstvo a majú spoločný cieľ – pomôcť svojej komunite v Korr na ceste za lepším a dôstojnejším životom. V súčasnosti už pôsobia v Korre vzdelaní ľudia, učitelia či zdravotníci, ktorí získali zručnosti a vzdelanie mimo Korru a priniesli ich späť do svojej komunity, kde sa ich snažia zúročiť. Je to jeden z dôkazov toho, aký obrovský význam má pre miestnych ľudí vzdelanie. V Korre je mnoho smädných ľudí – smädných po vode i po vzdelaní.

V občianskom združení SAVIO pôsobím od roku 2014 a moja práca mi dáva zmysel. Rada o svojej práci rozprávam a šírim poznanie z pracovných ciest. Jednou z našich hlavných aktivít je zbierka Tehlička. Na Tehličke sa mi najviac páčia dve veci. Prvou je to, že zbierka pomáha mnohým ľuďom prežiť v ťažkých časoch alebo žiť lepšie, čo je obrovská vec. Druhou je to, že Tehlička prináša na Slovensko dôležité témy, ktoré informujú o živote v menej šťastných končinách sveta a pripomínajú nám, ako sa máme dobre – že sme šťastní ľudia už len preto, ak máme pitnú vodu z kohútika, minimálne jedno jedlo denne a možnosť získať vzdelanie. Tento rok chceme pomôcť obyvateľom mestečka Korr a Vy môžete byť toho súčasťou. Aj vďaka Vám môžeme pomôcť 5000 ľuďom v Korr získať lepší prístup k pitnej vode a energiám, zlepšiť vzdelávanie detí a mládeže a zabezpečiť vzdelávacie semináre pre miestne ženy.

Neváhajte preskúmať našu stránku www.tehlicka.sk a prispieť na dobrú vec. Za každý dar srdečne ďakujeme.

Adriana Mahdalová

projektová manažérka SAVIO o.z.

SAVIO o.z.

SAVIO o.z.

Bloger 
  • Počet článkov:  24
  •  | 
  • Páči sa:  5x

“SAVIO VYTVÁRA PRIESTOR PRE AKTÍVNE ŠÍRENIE DOBRA”Sme občianske združenie, ktoré saleziánskym štýlom vytvára priestor pre solidaritu s chudobnými a skvalitňuje život mladých v menej rozvinutých krajinách. Prostredníctvom projektov, zbierok a práce dobrovoľníkov pomáhame ľuďom v neľahkej životnej situácii. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu