reklama

Odhodlanie so silou meniť svet

V živote niekedy stretneš človeka a máš istotu, že naňho nikdy nezabudneš. Nestáva sa to často a vie ťa celkom prekvapiť, že sa ti niekto zrazu vkradne do srdca a nie a nie odísť. Nemáš na výber, musíš si ho niesť so sebou.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Mesto Marsabit je menšie africké mestečko na severe Kene. Má však dôležitú funkciu – je to hlavné krajské mesto v kraji Marsabit. Donedávna tam neviedla asfaltová cesta, ale vďaka pokroku je to už minulosť a z Nairobi sa tam autom či autobusom dostaneš celkom pohodlne. My cestujeme autom. Je to úchvatná jazda, počas ktorej môžeš vidieť vypínajúci sa vrchol Mount Kenya a ak chceš, na rovníku ti profesor Equator ukáže, že vodný vír na severnej pologuli sa skutočne točí opačne ako na južnej. V aute nechceš zatvoriť oči. Krajina sa rýchlo mení. Objavujú sa majestátne kopce a skaly ako z Levieho kráľa. Popri ceste pribúda pastierov so stádami tiav, kôz či kráv. Na zver upozorňujú aj značky popri ceste. Najskôr na dobytok a potom už aj na slony, zebry a žirafy. Zlatisté slnko sa rozlieva na africké savany a tak sa zdá, že jedinou oázou osviežujúceho tieňa sú vysoké dáždnikové akácie. Nalepená na okne vyzerám africké zvery. Cesta vedie aj cez menšie či väčšie usadlosti. Pred jednoduchými príbytkami pobehujú veselé deti. Nemusíš sa rozhorčovať nad plastovými taškami poletujúcimi medzi domčekmi, už im odzvonilo – Keňa nedávno zakázala výrobu a používanie plastových tašiek a vrecúšok. Medzi dedinami kde-tu môžeš zazrieť miestne ženy ozdobené širokými náhrdelníkmi z korálikov. Sú nádherné. Rozvážne a isto kráčajú s veľkými nádobami s vodou na hlavách. Vystreté pôsobia hrdo a dôstojne. Sú dušou Kene.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu
(zdroj: foto: Adriana Mahdalová)

Don Bosco Technický inštitút, kam smerujeme, sa nachádza neďaleko za vstupom do mesta Marsabit. V tejto učňovke sme otvorili kurzy pre chudobné dievčatá a mladé ženy z regiónu. Prichádzame sa pozrieť, ako sa im darí. V učňovke nás vítajú saleziánsky brat Francis a otec Devasia, obaja s veľkým úsmevom na tvári. Brat Francis je novým riaditeľom školy. Pochádza z Kene. Je vysoký, má široký úsmev a nezameniteľný zmysel pre humor. Otec Devasia je pôvodom z Indie. Je to hĺbavý človek s množstvom skúseností a rád rozpráva vtipy. Ani si nevieš predstaviť, aká sú perfektná dvojka. Úlohy vedenia učňovky sa ujali s nadšením a odhodlaním pomôcť čo najväčšiemu počtu mladých ľudí z Marsabitu a okolia. Učňovka momentálne ponúka 8 kurzov - kurz stolárstva, zvárania, stavebníctva, automechaniky, sekretársky kurz, počítačový kurz, ako aj nové kurzy kaderníctva a kozmetiky a kurz krajčírstva. V meste a jeho okolí je to jediná technická škola, kde môže miestna mládež získať praktické zručnosti, čím je pre región veľmi významná. Minulý rok, keď som bola v Marsabite po prvýkrát, boli v učňovke iba odbory, ktoré boli lákavé najmä pre chlapcov, ak nerátam krátkodobý sekretársky kurz. Riaditeľovi školy veľmi záležalo na tom, aby sa rozšírili študijné možnosti pre dievčatá. Čím viac som spoznávala špecifiká toho kraja, tým viac na tom záležalo aj mne. Vysvetlím ti prečo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Marsabit je vcelku zaostalý kraj. Je druhým najväčším krajom v Keni, no patrí medzi najchudobnejšie. Ľudia sa tu živia najmä pastierstvom. Je to nespoľahlivý zdroj obživy, a to zvlášť v tomto regióne, kde málo prší. Pastieri odchádzajú preč od rodiny aj na niekoľko mesiacov v nádeji, že nájdu pastvu pre svoje stádo. Dobytok je pre nich všetko. Vieš si teda predstaviť, ako to tu vyzerá, keď obdobie dažďov nepríde. Sucho, sucho, sucho. Uhynutý dobytok, nedostatok jedla a vody, hlad, podvýživa. Áno, aj v dnešnej dobe. Keď prší, je dobre, život plynie vo svojej jednoduchosti. Ale je to život na hrane. Muži sa len výnimočne venujú inej ekonomickej aktivite, ktorá by ich uživila. A ženy? Podľa tradície nepotrebujú vzdelanie, majú ostať doma a venovať sa výlučne výchove detí a domácim prácam. Keď ich muž opustí, čo sa aj v Keni stáva často, musia sa o deti starať samé. Ale ako? Sú nevzdelané, často negramotné, hovoria iba kmeňovým jazykom, nemajú zručnosti na to, aby boli schopné nájsť si prácu. Vzdelanie pre dievča rovná sa zbytočne vyhodené peniaze. Sú však dievčatá, ktoré chcú inú budúcnosť. Chcú vziať život do vlastných rúk a prispieť k zmene myslenia ich spoločnosti. Chcú chodiť do školy, získavať zručnosti, chcú byť schopné vedieť sa o seba postarať a zabezpečiť lepší život sebe aj svojim deťom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
(zdroj: foto: Adriana Mahdalová)

Saleziánska učňovka v Marsabite je jednou z mála technických škôl v celom kraji. Zdalo sa byť preto nevyhnutné otvoriť aj kurzy praktických zručností pre dievčatá. Pripravili sme projekt. Vyšlo to. Dostali sme štátnu dotáciu z prostriedkov SlovakAid, vďaka ktorej sme zrekonštruovali a vybavili dve budovy – v jednej prebieha kurz kaderníctva a kozmetiky a v druhej začne od januára kurz krajčírstva. Jeden rok ubehol ako voda a som tu opäť. Táto návšteva je výnimočná. Stretnem sa s prvými študentkami kaderníctva a kozmetiky, s prvými odvážnymi dievčatami, ktoré sa chopili šance zmeniť svoj život. Doteraz pre mňa boli iba akýmsi konceptom, plánovaným výstupom, cieľovou skupinou, konečnými príjemcami pomoci, indikátormi úspešnosti projektu... Dobre, dobre, nebudem ťa už trápiť projektovou rečou. Chcem ti tým povedať len to, že zrazu má ten všeobecný pojem v mojej hlave nabrať podobu konkrétnych tvárí. A je to vzrušujúce.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na prvú návštevu učebne so sebou neťahám foťák ani notes. Klopem na dvere a na pokyn vchádzam dnu. Na začiatku dlhého stola so zrkadlami sedí usmiata učiteľka Tabitha. Opravuje akési testy. Dievčatá sedia za stolom. Odhadujem im od 17 do 20 rokov. Každá z nich má pred sebou zrkadlo a bustu figuríny a češe jej umelé vlasy. Niektoré zapletajú vrkoče, iné natáčajú vlasy. Učiteľka Tabitha ma víta a prevádza ma učebňou i pekne zariadeným salónom. Za chodu vysvetľuje, čo všetko už dievčatá vedia, aké sú šikovné, schopné a motivované.

„Od začiatku kurzu urobili obrovský pokrok. Predstav si, keď sem prišli pred pol rokom, niektoré z nich nevedeli ani písať a čítať. Nevedeli po anglicky a dokonca ani svahilsky. Dnes sa pekne dorozumejú a pozri sa, vedia čítať aj písať,“ vysvetľuje Tabitha s testom v ruke.

Na kurze sa dievčatá učia všetko potrebné z oblasti kaderníctva a kozmetiky. Už dnes vedia klientov v salóne samostatne obslúžiť a ponúknuť im kvalitné služby. „Ktorá z vás je z Korru?“, pýtam sa do pléna. Ktosi mi vravel, že jedno z dievčat je z oblasti Korru. Je to zvlášť chudobné miesto v polopúšti, kde ľudia pravidelne bojujú so suchom. Hlavu dvíha pekné dievča s prenikavým pohľadom. Salome.

Má na sebe o číslo väčšiu bielu košeľu a čierny sveter. Vlasy ma zapletené do malých vrkôčikov a zviazané do uzla. Díva sa mi priamo do očí. Svetlohnedé oči kontrastujú s čokoládovou pokožkou. Je smelá, ale slušná. Učiteľku oslovuje madam a je vidieť, že voči nej prechováva veľký rešpekt. Tabitha viackrát podotkne, že patrí medzi jej najlepšie študentky. Niektoré dievčatá sa posmeľujú a dotýkajú sa mojich dlhých vlasov. Černošky majú iné vlasy ako my. Sú veľmi husté, hrubé a veľmi kučeravé. Štruktúra našich vlasov ich fascinuje. Dievčatá mi prstami češú vlasy. Salome však stojí stále predo mnou a uprene sa na mňa díva. Priamo sa pýta, či chcem, aby mi zajtra urobila účes. Má v sebe prirodzenú dravosť. Chce ukázať, čo dokáže. Nemôžem protirečiť.

Obrázok blogu
(zdroj: foto: Adriana Mahdalová)

O druhej som v salóne, ako sme sa dohodli. Chce mi natočiť vlasy. Trochu sa trápi s dĺžkou, ale ide jej to dobre. Pozorujem ju. Prstami rýchlo prepletá vlasmi a dôkladne ich namotáva na natáčky. Je vážna, sústredí sa na prácu. Keď sa so mnou púšťa do reči, výraz tváre sa jej uvoľňuje a odhaľuje žiarivý úsmev. Má veselú povahu, je energická a sebaistá. Osemnásťročná Salome. Pochádza z obce Ngurunit neďaleko Korru. Piesočnatá krajina v objatí pôsobivých skalných masívov trápi ľudí slanou podzemnou vodou. Miestni tu bojujú s tvrdými prírodnými podmienkami a chudobou. V hlave sa mi vynárajú obrazy z tej oblasti – horúčosť, oblúkové domy z pevného prútia poprekladané kartónmi, vrecovinou či celtou, dievčatá a ženy bohato ozdobené farbenými korálikmi, dvadsaťlitrové bandasky na chrbtoch či na hlavách, pasúce sa kozičky, tŕňové kríky, veľa detí... To je miesto, odkiaľ pochádza. Chodila do školy, ale iba po ôsmu triedu. Kvôli chudobným pomerom nemohla v štúdiu pokračovať, lebo rodičia nemali peniaze na školské poplatky. Rok zostala doma, pomáhala s domácimi prácami, nosením vody a starostlivosťou o súrodencov. Po roku ju vyhľadal saleziánsky kňaz, otec Samuel. Prišiel jej povedať o novom kurze kaderníctva a kozmetiky v Marsabite. Ponúkol jej podporu – saleziánska komunita v Korr jej pomôže zaplatiť výdavky spojené so štúdiom. Neváhala. Teraz je tu a je jedna z najlepších. „V jeden krásny deň si v Ngurunite otvorím vlastný salón,“ hovorí s istotou, kým upevňuje natáčku. Nepochybujem, že bude úspešná. Presúva ma pod sušiacu helmu a trvá na tom, že mi urobí pedikúru, kým mi vyschnú vlasy. Trochu sa zvíjam, keď mi na záver masíruje lýtka. „Bolí ťa to?“ pýta sa so záujmom. Zmôžem sa len na jedno: „Salome, ty máš toľko sily, že by si zabila aj leva.“ So smiechom ukončuje procedúru a vracia ma do kresla pred zrkadlo. Po roztočení vlasov v tichosti dotvára účes. Hotovo. Je spokojná. A zákazníčka tiež.

Salome vo mne vyvolala cit, ktorý vo mne prvýkrát vzbĺkol v Angole v centre s chlapcami z ulice. Pomenovala som si ho po svojom – láska k mladému človeku. Máš pred sebou mladého človeka ako Salome, ktorá je perfektná. Ohromuje ťa jej odhodlanie, akýmsi neuchopiteľným spôsobom ťa premieňa a mení i svet okolo. A ty tak veľmi chceš, aby sa jej darilo, aby si splnila svoje sny, aby mohla uskutočniť to, po čom tak veľmi túži – mať lepší život ako jej rodičia, byť schopná postarať sa sama o seba, vyjsť zo začarovaného kruhu chudoby. A vieš, že najviac, čo pre ňu môžeš urobiť, je nechať ju naplno využiť svoj potenciál, nechať ju bojovať o lepšiu budúcnosť a veriť jej, že to dokáže. Chceš rozpovedať jej príbeh iným, ale taký, aký naozaj je – dôstojný príbeh mladého človeka, ktorého netreba ľutovať.

Prvá skupina študentiek vrátane Salome končí štúdium kaderníctva a kozmetiky tento mesiac. Väčšina z nich chce začať podnikať. Nemusíš sa báť – v Afrike sú vlasy dobrý biznis, klientky sa určite nájdu. Ďalším dôležitým krokom na ceste dievčat k sebestačnosti je preto tréning podnikateľských zručností a poskytnutie štartovacích balíčkov, vďaka ktorým budú mať dievčatá v rukách potrebný materiál na rozbehnutie vlastného biznisu. Nie nadarmo voláme naše SAVIO priestorom pre šírenie dobra - dávame ti možnosť podporiť Salome, jej spolužiačky a desiatky ďalších odhodlaných dievčat dosiahnuť sebestačnosť a zmenu pre celú spoločnosť. Ak chceš, môžeš pomôcť na www.savio.sk/zenamvkeni/.

V mene SAVIO o.z., Salome a ďalších dievčat v Marsabite ti prajem pekný advent a ešte krajšie Vianoce.

Adriana Mahdalová, projektová manažérka SAVIO o.z.

Za finančnú podporu projektu ďakujeme SlovakAid. 

SAVIO o.z.

SAVIO o.z.

Bloger 
  • Počet článkov:  24
  •  | 
  • Páči sa:  5x

“SAVIO VYTVÁRA PRIESTOR PRE AKTÍVNE ŠÍRENIE DOBRA”Sme občianske združenie, ktoré saleziánskym štýlom vytvára priestor pre solidaritu s chudobnými a skvalitňuje život mladých v menej rozvinutých krajinách. Prostredníctvom projektov, zbierok a práce dobrovoľníkov pomáhame ľuďom v neľahkej životnej situácii. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu