Prvá pomoc bola ponúknutá deťom utečencov v provizórnej základnej škole, bolo tam asi 800 detí od škôlkarov po asi 10 ročných. Všetci prišli z tábora Don Bosca zo štvrti Damala. Škôlkari sedia na zemi, na šatkách alebo na plachtách. Keď prší, nemôžu mať hodiny, pretože miesta, kde sa učia sú zaplavené. Máme aj 150 škôlkarov v dvoch triedach. Žiaci na hodinách sedia na pozbíjaných doskách. Tí, ktorí už nemajú miesto, sedia na zemi. Musia písať opierajúc sa o kolená. Najstarší sa zúčastňujú hodín v tradičných slamených domčekoch. Dôsledne chodia do školy každý pracovný deň. Sú radi, že môžu chodiť do školy. To najväčšie želanie nás saleziánov, žiakov a ich rodičov je mať triedy, pretože momentálne v blízkosti nie je žiadna škola v pravom slova zmysle.
Na všeobecnom gymnáziu Don Bosca sa staráme o 200 žiakov. Z času na čas im poskytujeme aj stravu. Chceli by sme robiť viac, pretože veľa detí zo štvrte vôbec nechodí do školy. Nemôžeme do školy zapísať viac detí, pretože nám to financie nedovoľujú. Bolo by pre nás veľkou milosťou nájsť prostriedky, ktoré nám dovolia postarať sa o viac mladých ľudí v týchto ťažkých podmienkach.
Venujú sa aj viac ako 100 ex-rebelom, zabezpečujúc im informácie o mechanike, murárstve, poľnohospodárstve, elektrine, informatike, stolárstve a chove dobytka. Ak by nám to prostriedky dovolili, robili by sme to lepšie, pretože dopyt je obrovský. Títo mladí ľudia sú vo veľmi zložitej situácii. Je potrebné, aby sa vyučili a integrovali do sveta práce. Je veľmi dôležité pracovať a nemyslieť na krádeže a ubližovanie.
Máme pre mladých ľudí aj centrum, kde sa môžu uvoľniť, zabaviť sa športom, hudbou, tancom a rozhovormi o láske, zmierení, mieri, živote. Je to miesto stretávania, ktoré umožňuje upevňovanie ich priateľstiev a vzájomné spoznávanie v plnej dôvere. Toto je tá základňa, ktorá nám umožní prežiť tieto roku strachu a neistoty. Centrum je aj miestom nádeje a viery v mier, ktorý, dúfame, v krajine čoskoro zavládne.
Bohužiaľ, ešte veľa detí a mladých nemá skoro vôbec čo jesť, rovnako ako aj ich rodičia. Máme tu podvyživené a polonahé deti. Spávajú v stanoch pod plachtou na zemi. Aby sme sa dostali z problémovej situácie, pochopili sme, že treba rýchlo konať, inak krajina upadne do ešte príšernejšieho stavu násilia. Z detí sa stanú Deti ulice - siroty alebo deti opustené rodinou, hladné, týrané, sexuálne zneužívané, na drogách, so zbraňou v ruke žijúce na ulici.
So všetkými finančnými prostriedkami, ktoré sa podarí získať, budeme schopní pomôcť v Stredoafrickej republike väčšiemu počtu rodín, detí a mladých. Vaše dary budú použité na prevádzku škôl – ich obnovu, vybavenie lavicami, nákup školských pomôcok a podporu vzdelávacích aktivít.
Pomôžte spolu s nami, aby deti ulice Stredoafrickej republiky mohli pokračovať v školskom vzdelávaní čo najdlhšie. Vaša podpora bude sviatkom, priateľstvom, stravou, pocitom bezpečia, nádejou a pokojom pre všetkých.
Don Désiré Adjeckam, direktor saleziánskej komunity v Damale, Stredoafrická republika (SAR)
Zdroj foto: miestna saleziánska komunita v SAR
Viac info o SAR: www.tehlicka.sk
